Všetky práva vyhradené. Akékoľvek použitie častí alebo celku, najmä rozmnožovanie a šírenie textov, grafov, obrázkov a fotografií akýmkoľvek mechanickým alebo elektronickým spôsobom bez písomného povolenia VM je zakázané.
b2019_1
skanzen
Vihorlatské múzeum pripravilo
pre návštevníkov sprievodcov
po jeho expozíciách.
Cena pre Vihorlatské múzeum v Humennom
Cena pre Vihorlatské múzeum v Humennom
Cena pre Múzejné noviny
Cena pre Múzejné noviny
Ocenenie za dobové pohľadnice
Ocenenie  - Skanzeny
Ocenenia
Vihorlatského múzea
Ocenenie -Kalendár 2017
Podnikové médium roka 2017
Podnikové médium roka 2017
Zväz múzeí - Pamätnámedaila
Kalendár 2019
Kalendár 2020
Kalendár 2023
Kniha 2023
Expozícia bola slávnostne otvorená dňa 19. novembra 2009 za účasti predsedu Prešovského samosprávneho kraja Petra Chudíka, dekana rímskokatolíckeho farského úradu Mateja Babčáka a ďalších hostí v priestoroch renesančného kaštieľa v Humennom. Súčasťou otvorenia bol kultúrny program, slávnostné príhovory a samotná prehliadka expozície.
Kaplnka bola neodmysliteľnou súčasťou stavieb šľachtických sídiel od ranného stredoveku po 20. storočie. O existencii kaplnky v kaštieli sa dozvedáme až zo súpisu z roku 1654. Je v ňom opísaný jej inventár: oltár s obrazom Blahoslavenej Panny Márie s nápisom Patrona Hungariae, dva obrusy, dva drevené svietniky, dve konvičky a osem maľovaných stoličiek. Práve Panne Márii, patrónke Uhorska bola kaplnka v kaštieli zasvätená. Takého patrocínium nemal žiadny iný kostol na území Humenného.
Ďalšia zmienka o kaplnke je z roku 1797. Prístup do kaplnky bol predmetom súdneho sporu medzi sestrami, grófkami Csákyovou a Van der Nátovou. Prvá z nich dala zamurovať vstup do chodby severného krídla a znemožnila tak sestre prístup do kaplnky. Začiatkom 19. storočia je kaplnka v kaštieli označovaná ako kaplnka sv. Kríža používaná panstvom, okrem iného aj ako pohrebná kaplnka Csákyovcov a Vandernátovcov
Dnešnú podobu i nové situovanie dostala kaplnka počas prestavby kaštieľa v roku 1874, ktorú iniciovali poslední majitelia Andrássyovci. Valená klenba miestnosti na prízemí severovýchodnej bašty bola vyzdobená štukovanými rebrami vytvárajúcimi nepravidelnú sieť a dosadajúcimi na polygonálne konzoly.
Expozícia predstavuje umelecké diela prevažne z 18. a 19. storočia. Kaplnke dominuje obraz Posledná večera - olej na dreve, ktorý je z roku 1770 od neznámeho autora a pravdepodobne plnil funkciu oltárneho obrazu. Plastiky sv. Floriána, sv. Rocha a sv. Jána Nepomuckého pochádzajú z Jankoviec, plastika Jána Evangelistu je z oltára kostola v Lukačovciach. Medzi cenné zbierky Vihorlatského múzea patrí malá drevená plastika Kristus - Resurrexit (Zmŕtvychvstanie) z Lukačoviec.
Rímskokatolícky farský úrad v Humennom nám poskytol oltárne pokrývky, časti liturgického odevu - ornáty, ako aj „stolový“ kríž. Kríž - symbol Kristovej obete a víťazstva zároveň sa stal symbolom viery a najčastejšie používaným znamením kresťanstva vôbec. I v týchto priestoroch sa niekoľkokrát opakuje.
Okrem zbierok múzea v Humennom sú v expozícii prezentované zbierky Zemplínskeho múzea v Michalovciach. V kaplnke je to sv. Ján Krstiteľ, olej na plátne neznámeho maďarského maliara 19. storočia, v susednej miestnosti dielo I. Gubalského Svätý Michal z roku 1875 a Smrť sv. Jána Nepomuckého autora zvaného Ullspracher z roku 1795. Zaujímavým je návrh na fresku známeho zakarpatského maliara Jozefa Bokšaya.
Pri liturgii používa kňaz a koncelebranti aj mnohé drobné predmety. Niektoré z nich ako napríklad kadidelnica, cínový kalich, kropenička, oltárne zvončeky dopĺňajú vystavené diela.

Expozícia sakrálneho umenia s kaplnkou Panny Márie

Sakrálna expozícia
Sakrálna expozícia
© Vihorlatské múzeum, Humenné, Námestie slobody č. 1, 066 01 Humenné, Slovensko,  tel.: 00421 57 775 2240
ÚVOD        KONTAKTY           PRINT